Najväčšia vlna pátrania po žltom kove prišla v Spojených štátoch amerických v priebehu 19. storočia, keď boli objavované jednotlivé zlatonosné oblasti, do ktorých sa húfne schádzali zlatokopi. Práve tento jav sa zvykol nazývať „zlatá horúčka“, rozhodne so sebou však neniesol len ľahké a rýchle zbohatnutie. Naopak, bohatstva sa dočkalo len niekoľko šťastlivcov, ostatní sa často vracali ešte chudobnejší, než vyrazili, ak teda vôbec drinu v drsnej divočine prežili.
Prvá z amerických zlatých horúčok devätnásteho storočia nastala v Severnej Karolíne v roku 1803. Veľký význam pre rozvoj Kalifornie mala tunajšia zlatá horúčka v roku 1848, vďaka ktorej sa San Francisco premenilo z malej osady s dvoma stovkami obyvateľov na veľkomesto. Kalifornská zlatá horúčka priviedla do tejto oblasti okolo tristotisíc zlatokopov, ktorým sa počas piatich rokov podarilo vyťažiť až 370 ton zlata. Spočiatku bolo cenného kovu toľko, že sa jeho hrudky dali zbierať priamo zo zeme, neskôr došlo na ryžovanie z riek a potokov a časom sa do ťažby zapojili veľké firmy so zložitejšou technikou. Nasledovala takzvaná „sobia zlatá horúčka“ v kanadskej provincii Britská Kolumbia v roku 1861 a predovšetkým najrozsiahlejšia zlatá horúčka na Klondiku.
Honba za zlatom v odľahlých pustinách na rieke Klondike, prítoku Yukonu v rovnomennom kanadskom teritóriu, vypukla 16. augusta 1896. Šťastie sa vtedy usmialo na kalifornského rodáka George Carmacka, ktorý zlatý nuget uvidel v potoku Rabbit Creek, neskôr premenovanom na Bonanza Creek – teda Zlatonosný potok. Prvým nálezom jeho úspechy neskončili, vzápätí v potoku objavil ďalšie zlaté čiastočky.
V tom čase sa zlato na Klondiku ťažilo ryžovaním, keď sa postupne ľahšie častice odplavia a ťažké zlaté kúsky zostanú na dne. Zlato ukryté v nánosoch piesku a štrku v koryte rieky sa oddeľovalo buď ručne pomocou krúženia panvicou, alebo vo veľkých otvorených debnách vybavených na dne priečkami.
Správa o bohatých nálezoch sa začala postupne šíriť, napriek tomu sa do amerických miest vzhľadom na odľahlosť kanadskej divočiny dostala až za niekoľko mesiacov. V krajine zasiahnutej ekonomickou krízou a veľkou nezamestnanosťou však spôsobila obrovský rozruch. Mnohí mali pocit, že už nemajú čo stratiť, alebo len chceli rýchlo prísť k peniazom.
A tak sa do pustín neďaleko dnešného mesta Dawson City v rokoch 1896 až 1899 vydalo viac než stotisíc profesionálnych aj amatérskych hľadačov z celej Ameriky. Väčšina z nich dorazila do prístavov Dyea a Skagway na juhovýchode Aljašky, odkiaľ museli podniknúť dlhú a náročnú cestu cez Chilkoot alebo White Pass. Vyhrané však nemal ani ten, kto túto strastiplnú trasu zdolal – väčšina zlatonosných miest už totiž bola zabraná. Ťažba navyše bola v tunajšom podnebí náročná, a tak mnohí svoj pozemok radšej skoro predali veľkým spoločnostiam. Medzi neúspešnými zlatokopmi bol aj sotva dvadsaťročný mladík Jack London, vďaka ktorého literárnej dráhe sa neskôr stal Klondike synonymom dobrodružstva. Taktiež Česi tu mali svojho zástupcu, dobrodruha Eskymo Welzla.
Honba za zlatom na Klondiku skončila v roku 1899, keď bolo pri aljašskom meste Nome objavené nové ložisko. Napriek tomu sa v okolí Dawson City ťaží dodnes, v oblasti sa nachádza 200 menších zlatých baní a získalo sa tu už vyše 500 000 kilogramov zlata.
O dobrodružnej ceste za bohatstvom sa dozviete aj v oficiálnej kolekcii Najslávnejšie americké štvrťdoláre. Tento najúspešnejší numizmatický program v histórii vás prevedie fascinujúcimi dejinami, prírodnými krásami a bohatstvom Spojených štátov amerických. Každá minca tejto unikátnej série zušľachtená rýdzim zlatom predstavuje jeden federálny štát s jeho charakteristickými symbolmi a jedinečným príbehom.