Kľúčovou postavou v politickom a diplomatickom úsilí o vznik Československa bol Tomáš Garrigue Masaryk. Pôsobil však v exile, pretože doma mu hrozilo zatknutie za vlastizradu a najvyšší trest.
Masaryk, Štefánik, Beneš
Masaryk sa mohol spoľahnúť na zástupcov československého odboja. K jeho hlavným spolupracovníkom patril Edvard Beneš, ktorý tiež čoskoro emigroval, a generál Milan Rastislav Štefánik. Spolu vytvorili trojlístok, ktorý bojoval za vznik nového štátu. Masaryk všetko zastrešoval intelektuálne a argumentačne, Štefánik v službách Francúzka svojimi kontaktmi otvoril dvere do vysokej diplomatickej spoločnosti a získaval pod
poru od spojeneckých mocností a Beneš sa ukázal ako pracovitý a schopný administrátor.
Popri samotnej myšlienke štátu však bolo nevyhnutné mať aj ozbrojené sily. Trojici sa úspešne podarilo zorganizovať vojenské jednotky zložené z Čechov a Slovákov, ktoré sa formovali na francúzskom, talianskom a ruskom fronte. Až po vojne sa pre ne začal používať výraz československé légie. Hlavným organizátorom náboru legionárov v Európe a v Spojených štátoch amerických bol generál Štefánik. Čo mohlo svetové veľmoci presvedčiť lepšie ako desiatky tisíc vojakov, ktorí chceli bojovať za doposiaľ neexistujúci štát? V Rusku sa Česi a Slováci na čas stali rozhodujúcou vojenskou silou.
Muži 28. októbra
S chýliacou sa kapituláciou Rakúsko-Uhorska sa blížil aj vznik Československa. V októbri 1918 Spojené štáty americké uznali Washingtonskú deklaráciu alebo vyhlásenie nezávislosti československého národa. To bola posledná rana pre mocnárstvo. Večer 28. októbra vydal domáci Národný výbor zákon o zriadení samostatného československého štátu. Boli pod ním podpísaní Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup, neskôr známi ako „muži 28. októbra".
Zďaleka nie všetci „noví“ Čechoslováci mali zo štátu radosť. Milióny sudetských Nemcov sa ocitli v republike, ktorú nechceli. Snahy odpojiť vyhlásené sudetské provincie však zatrhla československá armáda a četníci, ktorí obsadili pohraničie. Zbrane museli zarinčať aj na Slovensku, kde sa Maďari nechceli vzdať svojich území na južnom Slovensku, ktoré boli historicky súčasťou Uhorska a kde žilo značné množstvo maďarského obyvateľstva.
Prezident sa vracia a hor sa do práce
Masaryk sa v čase vyhlásenia republiky zdržiaval v Amerike, z ktorej pricestoval loďou. Následne vykonal cestu po Európe, počas ktorej navštívil spojencov. Hranice Československa prekročil 20. decembra už ako zvolený prezident.
Novú republiku čakalo veľa práce. Musela sa čo najrýchlejšie odpútať od rakúsko-uhorskej meny, k čomu ekonómov poháňala aj vysoká vojnová inflácia. Minister financií Alois Rašín dal okolkovať rakúsko-uhorské bankovky, ktoré platili aj naďalej. V apríli 1919 bola zákonom zavedená nová československá koruna, ktorá postupne nahradila okolkované bankovky a mince.
O rok neskôr vznikli nové štátne symboly. Československá vlajka pozostávala z bieleho a červeného pruhu a modrého trojuholníka pri žrdi. Pri vytvorení návrhov malého, stredného a veľkého štátneho znaku autor vychádzal z kombinácie historických regionálnych znakov Čiech, Moravy, Sliezska, Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Rešpekt k légiám potvrdilo používanie ich znaku ako oficiálneho symbolu Československa. Okrem toho vznikla aj prezidentská štandarda s nápisom Pravda víťazí.
Otestujte si svoje vedomosti o fascinujúcom období Prvej republiky v našom vedomostnom kvíze.