Tomáš Garrigue Masaryk - 175 rokov, výročná strieborná razba, Proof

Detailný popis

Pamätná razba Tomáš Garrigue Masaryk vydaná na počesť 175. výročia narodenia prvého československého prezidenta. Táto nádherná razba s jemným detailom je razená do 20 gramov rýdzeho striebra 999/1000 v najvyššej numizmatickej kvalite razby Proof. Tento unikát je striktne limitovaný počtom len 500 exemplárov celosvetovo a každý z nich je individuálne skontrolovaný Českým puncovým úradom – zárukou rýdzosti drahého kovu. Striebornú pamätnú razbu Tomáš Garrigue Masaryk vydáva tradičná česká Bohemia mincovna a exkluzívne ju distribuuje spoločnosť Moja mincovňa SK v luxusnom zberateľskom boxe spolu s číslovaným certifikátom pravosti.

„Bez nej by som si nebol ujasnil zmysel života a svoju politickú úlohu.“                                                                                      Tomáš Garrigue Masaryk o svojej manželke

Svetoznámy politik, štátnik, filozof a sociológ sa narodil v roku 1850 v Hodoníne do chudobných pomerov a pre kariéru nemal práve najlepšie predpoklady. Po maturite študoval na filozofickej fakulte vo Viedni. Po vzniku českej univerzity v Prahe bol vymenovaný za jej profesora. Do politiky Masaryk vstúpil v roku 1889. Po vypuknutí prvej svetovej vojny riadil zo zahraničia snahy o vznik samostatného Československa. V roku 1918 bol zvolený za prvého prezidenta novej Československej republiky a označovali ho za prezidenta Osloboditeľa.

O tom, akej autorite sa Masaryk tešil, svedčí aj to, že sa hovorilo: „Kým bude Masaryk žiť, Hitler nezačne vojnu.“ Vo funkcii prezidenta pôsobil až do roku 1935, kedy zo zdravotných dôvodov abdikoval. Zomrel v roku 1937 v Lánoch. Stal sa jednou z najvýznamnejších postáv československej histórie a jeho prínos a zásady dodnes vzbudzujú úctu a rešpekt. Je považovaný za vzor čestného muža s vysokými morálnymi zásadami. Jeho presvedčenie „Nebáť sa a nekradnúť“ súvisí so snahou o to, aby sa domáca politika priblížila politike vyspelých štátov Európy. „Potrebujeme 50 rokov nerušeného vývoja a budeme tam, kde by sme chceli byť už dnes,“ povedal Masaryk v Čapkových Hovoroch s TGM.

Manželia Masarykovci rozhodne nepatrili medzi bežné páry. Dvoch intelektuálov spájala láska k vedeniu aj zmysel pre rovnosť. Preto si Masaryk vzal priezvisko po manželke a ona po ňom. Spoločnú mali aj politickú angažovanosť. Charlotte sa v Prahe rýchlo zapojila do verejného diania. Naučila sa po česky. Začala sa angažovať v ženskom hnutí, ako prvá cudzinka sa stala členkou Náprstkovho amerického klubu dám, neskôr pôsobila napríklad aj v ženskej sekcii Sokola a finančne podporovala vzdelávanie nemajetných žien. Masaryk si svoju ženu vážil a uznával ju, avšak starostlivosť o deti a rodinu zostávala predovšetkým na jej pleciach. Rodina pre ňu bola tým najdôležitejším aj v tých najťažších časoch, ktorými Masarykovci prechádzali.