Súbor Českých korunovačných klenotov tvorí Svätováclavská koruna s čiapkou, poduškou a puzdrom, kráľovské jablko s puzdrom, kráľovské žezlo s puzdrom a korunovačné rúcho. Spolu s korunovačnými klenotmi býva vystavovaný zlatý relikviárový kríž, zvaný korunovačný, a obradný korunovačný meč svätého Václava.
Zistite, čo o korunovačných klenotoch a Svätovítskom poklade viete vo vedomostnom kvíze na odkaze TU a získajte ako odmenu kľúč k svojmu pokladu.
Svätováclavská koruna je najznámejším a najdôležitejším českým korunovačným klenotom. V podobe, v akej ju poznáme dnes, ju nechal vyrobiť český kráľ a rímsky cisár Karol IV. Nadviazal na dedičstvo Přemyslovcov a kult svätého Václava. Karol IV. nechal korunu vložiť na lebku českého patróna a každý nový český kráľ si ju iba prepožičal v deň korunovácie. Zaistil tak nekonečné trvanie českej štátnosti. Svätý Václav je večným panovníkom, vládnuci kráľ je jeho zástupcom. Je zo zlata a zdobená mnohými vzácnymi drahokamami a perlami. Vznikom republiky prestali korunovačné klenoty slúžiť svojmu pôvodnému účelu, naďalej ale majú neoceniteľný význam ako symboly českej samostatnosti a štátnosti.
Uvádzanie nového panovníka na trón sa nezaobišlo bez korunovačného kríža. Podobne ako korunu ho nechal vyrobiť Karol IV. Nejde ani tak o umelecký predmet, ako skôr o veľmi bohato zdobený relikviár v tvare latinského kríža. Najvýznamnejšou a tiež najviditeľnejšou relikviou sú drobné časti dreva z kríža, na ktorom mal byť Ježiš ukrižovaný. Do drobných schránok krytých priehľadnými krištáľovými doštičkami bol ďalej vložený zlomok klinca, ktorý mal byť použitý na pribitie Krista ku krížu, kúsok povrazu, ktorým mal pri svojom utrpení zviazané ruky, časť hubky, z ktorej dali Kristovi napiť, keď visel na kríži, a dva úlomky tŕňovej koruny.
Korunovačné klenoty patria k tomu najvzácnejšiemu, čo v našom štáte máme. Sú súčasťou Svätovítskeho pokladu, ktorý je zbierkou drahocenných umeleckých a historických predmetov. Obsahuje aj relikvie svätých, textílie a ikony. Ide o najväčší chrámový poklad v Česku a jeden z najväčších v Európe.
Poklad vznikal postupne a v priebehu storočí sa v ňom hromadili významné artefakty vysokej symbolickej hodnoty. K najstarším získaným relikviám patrilo rameno sv. Víta, ktorý v roku 929 obdržal knieža Václav od saského vojvodu Henricha I. Pre uloženie pozostatku vybudoval Václav rotundu, v ktorej apside bol neskôr, už ako uctievaný svätec, pochovaný. Do klenotnice boli ďalej uložené Svätováclavská prilba, Svätováclavský meč a krúžková košeľa, z ktorých prvé dva predmety pochádzajú z 10. storočia. Najznámejšia je prilba, ktorá sa dnes skladá zo zvonu, nánosníka a obrúčky a vykazuje početné opravy. Má sa za to, že zvon prilby pochádza z 10. storočia, teda z obdobia vlády Václava. Nánosník je neskoršieho dátumu. Prilba nesie aj stopy po boji, pravdepodobne po údere sekerou. O meči sa tiež dlho pochybovalo, či vôbec mohol patriť českému kniežaťu. Teraz sa má za to, že čepeľ je pôvodná a pochádza z doby Václavovho života.
O pravosti sa nepochybuje pri vzácnej relikvii, ktorou je Václavova lebka. Od čias vlády Karola IV., ktorý nechal nad svätcovým hrobom vybudovať na pražskom hrade kaplnku, je uchovávaná samostatne, oddelene od tela. Okrem doby korunovácie na nej mala spočívať svätováclavská koruna. Svätý Václav tak symbolicky večne vládol českým krajinám.
Zatiaľ čo lebka sv. Václava spočíva na poduške, pre lebku jeho babičky sv. Ľudmily bola zhotovená strieborná pozlátená busta. Na svätý pozostatok sa dá pozrieť z výšky, pretože hlava je opatrená krištáľovým okienkom a je na relikvii vidieť. Lebka je doteraz veľmi dobre zachovaná, chýba jej spodná čeľusť a tvárová časť. Dve malé časti boli odrezané ostrou pílkou a darované do chrámu sv. Ľudmily na Vinohradoch.
Zistite, čo o korunovačných klenotoch a Svätovítskom poklade viete vo vedomostnom kvíze na odkaze TU a získajte ako odmenu kľúč k svojmu pokladu.
Relikvie svätých sú neoddeliteľnou súčasťou Svätovítskeho pokladu, pre mnohé z nich doboví umelci vytvorili skvostné schránky rôznych tvarov a podôb. Medzi tie menej obvyklé patrí relikviár svätého Juraja, ktorý má tvar ruky. Ruka sv. Juraja je najstarším príkladom relikviára v tvare paže. Vnútri sa nachádza napoly zrezaná kosť zabalená do vyblednutého purpurového hodvábu s plátnovou väzbou. Kosť bola rozrezaná druhotne, možno kráľom Václavom II., ktorý polovicu kosti oddelil pre zbraslavský kláštor. Pôvodný pozostatok kláštoru svätého Juraja pravdepodobne daroval knieža Vratislav v roku 921.
Typovo úplne iný relikviár z luxemburskej doby ochraňuje pozostatky svätej Kataríny, ktorá patrila medzi najpopulárnejších kresťanských svätcov. Má sa za to, že relikviár, predtým nazývaný aj monštrancia, vznikol niekedy okolo roku 1380 v Prahe. Ústredným bodom relikviára je vodorovne položený krištáľový valec, ktorý uchováva sväté pozostatky. Po oboch stranách valca i nad ním vyrastá bohatá architektúra krásnych gotických pilierkov, oblúkov i vežičiek, vrcholiaca v štvorbokú štíhlu baldachýnovú vežičku. Pod ňou stojí na nízkom malom soklíku soška svätej Kataríny s korunou na hlave, s kolesom a mečom v ruke, teda s charakteristickými atribútmi svätice. Podľa legendy bola pri mučení lámaná v kolese.
Medzi obvyklé tvary schránok sa radia drevené dosky, vo Svätovítskom poklade sa nachádza Doska trevírska. V 13. storočí vzniklo hneď niekoľko podobných dosiek, čo súviselo s dobytím Konštantínopolu v roku 1204, ktorý vyplienila štvrtá krížová výprava. Vtedy západnú Európu zaplavilo obrovské množstvo relikvií. Trevírska doska zostávala až do francúzskej revolúcie v kláštore sv. Martina v Trevíre. Doska sa nevedno ako dostala do Prahy, kde ju v starožitníctve kúpili Nostici. V roku 1846 ju nechali umiestniť na oltár sv. Anny v Nostickej kaplnke.
Iný tvar má schránka pre pozostatky sv. Vojtecha, má podobu busty. Nádherná zlatnícka práca zo striebra s pozlátenými prvkami a celou plejádou drahokamov je dielom z konca 15. storočia. Môžeme sledovať veľmi naturalisticky pojatú starnúcu tvár druhého biskupa českej krajiny, ktorý je odetý do liturgického plášťa, ktorý okolo krku tvorí veľmi rafinovaný preklad a umocňuje plasticitu. Vedie diváka k tomu, aby zbadal vráskavý krk a tiež relikviu umiestnenú v obdĺžnom okienku hneď na svätcovej hrudi. Populárny český svätec je v poklade zastúpený mnohými ďalšími pamiatkami. Jednou z nich je biskupský hrebeň zvaný svätovojtešský, ktorý sa radí k pätici najvýznamnejších hrebeňov dochovaných vo svetových zbierkach. 
Je jasné, že slonovinový hrebeň Vojtechovi nikdy nepatril. Vznikol v Porýní či Sasku asi sto rokov po jeho smrti. Slúžil na symbolické učesanie vlasov arcibiskupa či biskupa pri významných obradoch, akými boli korunovácia kráľov alebo obrady pomazania. Podľa vysokého stupňa opotrebovania, vylámaných zubov a prelomenia sa usudzuje, že sa používal veľmi často a dlho. Ako svätovojtešský sa nazýva preto, že každý pražský biskup bol symbolickým nasledovníkom sv. Vojtecha.
Zatiaľ sme sa venovali predovšetkým stredovekým predmetom Svätovítskeho pokladu. Do jeho inventára ale pribúdali položky aj v novoveku. Takýto predmetom je kapitulná monštrancia, ktorú vyrobili pražskí zlatníci pre svätovítsku kapitulu. Schránka na hostii má typický slnečnicový tvar s mnohými lúčmi. Všetky časti monštrancie sú veľmi bohato zdobené tepanými ozdobami. Medzi nimi sa vinú vetvičky a kvety z drahokamov, ktoré vytvárajú pre oko oslnivú zmes. Schránku ovíja obzvlášť jemne spracovaný nádherný veniec z diamantových a smaragdových kvetov, ktorý je zopnutý rubínovou pentľou.
Zistite, čo o korunovačných klenotoch a Svätovítskom poklade viete vo vedomostnom kvíze na odkaze TU a získajte ako odmenu kľúč k svojmu pokladu.