Veľkomoravská ríša patrila v ranom stredoveku k najväčším slovanským ríšam v strednej Európe. Jej knieža Rastislav poslal posolstvo k byzantskému cisárovi Michalovi III. so žiadosťou o vyslanie kňazov. Rastislavovi šlo o to, aby Veľká Morava mala vlastné cirkevné usporiadanie nezávislé od východofranských, teda bavorských biskupov. Cisár súhlasil a vyslal solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Niekedy taktiež bývajú označovaní ako vierozvestcovia, čo však nie je presné, pretože kresťanská viera sa na Veľkej Morave rozšírila už pred ich príchodom.
Na Veľkú Moravu dorazili v roku 863 dvaja vzdelanci, ktorí poznali slovanský jazyk. Mladší Konštantín zostavil slovanské písmo hlaholiku a spoločne s bratom preložili do staroslovienčiny liturgické texty. Byzantskí intelektuáli pri svojej misii splnili, čo od nich knieža požadoval. Vychovali slovanských kňazov, ktorí nahradili tých bavorských. Zaviedli písmo, šírili vzdelanie v slovanskom jazyku, v staroslovienčine sa slúžili aj cirkevné obrady.
Bratia sa v roku 868 vydali na pozvanie pápeža do Ríma. Konštantín v Ríme vážne ochorel, pred smrťou vstúpil do kláštora, kde prijal meno Cyril. Po smrti brata v roku 869 sa Metod vrátil do slovanskej Panónie, kde sa stal prvým moravsko-panónskym arcibiskupom.
Počas cyrilo-metodskej misie neustále prepukávali spory medzi bratmi a bavorskými kňazmi. Ako zásadný problém sa ukázala liturgia v staroslovienskom jazyku. Západní kňazi ju neschvaľovali, pápežská kúria v tejto otázke kolísala, bratia a následne Metod však na slovanskom jazyku pri bohoslužbách trvali. Spor rozhodol až knieža Svätopluk, ktorému večné spory komplikovali domácu aj zahraničnú politiku. Po smrti Metoda v roku 885 vyhnal jeho žiakov a Veľká Morava sa tak priklonila k latinskému západu.