Predstaviteľ štúrovskej generácie
Už v mladom veku získal medzi študentmi a intelektuálmi veľkú autoritu a stal sa rešpektovaným vodcom celej generácie. Ako 21-ročný začal politicky pôsobiť v prospech slovenského národa, ako 28-ročný uzákonil spisovnú slovenčinu, ako 30-ročný vydával noviny, v 32 rokoch sa stal poslancom Uhorského snemu a 33-ročný stál na čele slovenského povstania. A keď 12. januára 1856 zomieral na následky zranenia, ktoré utrpel počas vianočnej poľovačky, povedal: „Nechcem zomrieť bratia, ešte nám zostáva mnoho práce.“
Získajte vyobrazenie pamätnej razby zušľachtenej rýdzim striebrom a razenej v najvyššej kvalite razby s BONUSOM v podobe zberateľského albumu úplne zadarmo a 60 % CENOVÝM ZVÝHODNENÍM na prvú pamätnú razbu zbierky. Viac info tu.
Obeta pre národ
Obetovanie sa práci a službe pre národ vyžadoval nielen od seba, ale aj od svojich priateľov a spolupracovníkov, ktorých dokonca odhováral, aby sa oženili. J. M. Hurban ho charakterizoval ako „prvého mládenca slovenského“. Štúr ako vyznávač bezženstva sa nechcel viazať, a preto dal prednosť práci pred rodinou. Na ženy však nezanevrel, známe sú jeho vzťahy s Máriou Pospíšilovou a s Adelou Ostrolúckou.
Štúr si potrpel aj na svoj zovňajšok. Nosieval tmavý frak, svetlé nohavice a šatku. Štúrovská skupina dokonca vytvorila slovenský národný odev s prvkami slávnostného ľudového odevu. Charakteristická pre neho bola pestovaná brada, ktorá bola v 19. storočí znakom solídnosti a mužnosti, sexuálnej sily a postavenia.
Polyglot
Okrem slovenčiny Štúr študoval ďalších dvanásť jazykov. Ovládal všetky slovanské jazyky, latinčinu, maďarčinu, nemčinu, gréčtinu, vedel po francúzsky, učil sa po hebrejsky a anglicky, istý čas sa zamýšľal aj nad štúdiom indického jazyka.
No jeho najväčšou snahou bolo dať Slovákom spisovný jazyk, aby pozdvihol ich sociálne a kultúrne povedomie. To však mohol urobiť len s vypracovaným národným a politickým programom. A aby ľudí programom oslovil, potreboval na to jazyk, ktorý by zjednocoval všetky spoločenské skupiny a triedy a bol by prístupný pre širokú verejnosť.
Vedeli ste, že nepoužíval ypsilon?
Štúrova jazyková norma sa líšila od normy, ktorú vytvoril prvý kodifikátor slovenského jazyka Anton Bernolák. V spisovnej slovenčine, ktorú uzákonil spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom v roku 1843 na základe stredoslovenských nárečí, sa pridržiaval fonetického prístupu „píš ako počuješ“ a nepoužíval ypsilon. Aby podporil zavádzanie jazyka do praxe, vydával Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský, napísal diela Náuka reči slovenskej a Nárečia slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí.
Politické aktivity a revolučné myšlienky
Ako národný buditeľ sa aktívne sa zapájal aj do politického života a podieľal sa na tvorbe programu slovenského národného hnutia. V roku 1847 sa stal poslancom Uhorského snemu za mesto Zvolen, aby mohol lepšie obhajovať svoj národný a sociálny postoj. Toto obdobie prerušili revolučné dni roku 1848. Hoci revolúcia zlyhala, kultúrnopolitická angažovanosť Ľudovíta Štúra mala dôležitý vplyv na pozdvihnutie národného povedomia a na formovanie moderného slovenského národa.